J. G. Tajovský - Statky zmätky

Last updated 06 Sep 23 Edit Source

• Povinne citanie

1874-1940

Tajovský je pseudonym - žil v Tajove
Žil s babkou a dedom. S dedom si bol blízky.
Posobil ako dedinský učiteľ - stretával sa s maďarizáciou
Nechcel byť nástrojom pomaďarčovania slovenských detí.
Študoval na hosp. akadémii v Prahe (spolok Detvan) – bankový úradník (Nadlak, Rumunsko)
Počas 1. sv. vojny - ruské zajatie, vstúpil do čs légií
1919 - návrat do vlasti, venoval sa literatúre, kultúre a matici slovenskej

Hlavne próza.
Využíva kritickorealistickú metódu.
Krátke črty a poviedky:

1. spomienky na detstvo
2. spomineky na st. rodičov
3. socíalne otázky (chudobný ľudia)
4. príbehy obyč ľudí

Prínosom do lit. boli príbehy bežných chudobných ľudí - naplnení ľudským citom a charakterom v biede

Zakladateľ novodobej realistickej drámy:

• Jednoaktovky: matka, v službe, hriech, tma
• Viacdejstvové hry: ženský zákon, nový život, statky-zmatky
• Po 1918: smrť ďurka langsfelda, bláznivci, hrdina

Očistil drámu od dekoratívnosti a všeľudských právd a sústredil sa na zachytenie realistického obrazu slovenskej dediny.

Najlepšie Tajovského dielo. Napísal ho ešte počas pobytu v Nadlaku.
Žáner diela je dráma - divadelná hra s vážnym obsahom. Odohráva sa v štyroch dejstvách.
Témou hry je uzatváranie manželstva, bez lásky, kvôli majetku.
Zachytáva obdobie od Vianoc do ďalších Vianoc - sviatkov pokoja, rodiny a tradícií.

Odohráva sa medzi tromi rodinami:

Palčíkovci vymysleli, že Ďuro si vezme Zuzu a nasťahujú sa ku nim pod zámienkou, že potom po nich zdedia majetok. Ona potom otehotnela a ďuro mal problém. Rozišli sa a začal chodiť s nejakou Betou. Janovi sa páčila a Žofa ju tiež podporovala. Len Palčíkovcom sa nepáčila lebo nepomáhala v dome.

Pre Tajovského je typický hovorový jazyk s dialektizmami. Takisto používa elipsu.