Dráma

Last updated 13 Jun 23 Edit Source

Hraný literárny druh (najkomplexnejší) blízky ku epike:
Má dej a časovú postupnosť, ale epika sa už odohrala, pričom dráma je v reálnom čase (herci)
Spoločnú s lyrikou má reflexiu -> “Byť či nebyť?”

Použitie aj verbálnych aj neverbálnych prostriedkov
Hovorový a umelecký štýl využíva hlavne dialógy
Neverbálne:

• paralingvistické - tanec a pohyby
• extraligvistické - svetlo, hudba, rekvity

premíera - prvé predstavenie
reprízy - predstavenie (okrem prvého a posledného)
derniéra - posledné predstavenie
inscenácia - realizácia divadelnej hry na javisku

Vznikla v antickom Grécku kvôli politike a oslavám Dionýza (boh vína) kvôli dobrej úrode.

• Odohrávala sa v amfiteatroch, protagonista, dialóg, väčší počet účinkujúcich
• Hrať mohli iba muži a použivali masky na paličkách
• Závezná kompozícia na 5 častí
• Jednota miesta, času a deja -> vrámci 1 dňa
• Chór (12-16 členov, neskôr 24) - náčelník koryfej, ostatní choreuti.
  Bol ekvivalentný rozprávačovi - komentovanie deja a vlastnosti postáv, spev a tanec, hodnotiaca funkcia

Najvýznamnejší bol Sofokles: 123 diel, špecializácia na tragédiu
Najhodnotnejšie: Aiás, Elektra, Filoktéty, Trachiňanky, Vládca Oidipus, Antigona, Oidipus na Kolóne
Zaviedol 3. herca; obmedzil chór, ale zvýšil počet členov (12->15)

Stredovek - pouličné kočovné divadlá; herci = igrici -> najímaný pánom
18.st. - pódium a kamenné divadlá, Shakespeare
20.sts. - veľký vývin - 4 zložky dramatického umenia - rozhlas, film, divadlo, televízia

• tragédia
• komédia

To, čo divák vidí: herci, pódium, rekvizity, dialógy
Tvoria ju:

• dejstvá, výstupy a scéna
• dialóg, monológ a replika
  
  dejstvo = časť drámy oddelená prestávkami; väčšinou sú 3 (do 20. st 5); 1 = jednoaktovka
  výstup = zmena počtu postáv
  scéna = zmena prostredia / rekvizít
  replika = prehovor jednej postavy

expozícia = predstavenie postáv, úvod
kolízia = zápletka
kríza = vyvrcholenie
peripetia = rozuzlenie
katastrofa = záver (nie vždy zlý/katastrofálny)

Na realizácii divadelnej hry sa zúčastňuje viacero ľudí:

• režisér - dozerá na priebeh celej hry, môže ju pomeniť podľa seba
• scénarista - píše scenáre (buď originálne alebo prevedenia z epiky)
• dramaturg - zostavuje dramaturgický plán, vyberá hry, ktoré sa hrajú
• inšpicient - dohliada na to, aby bolo všetko na scéne - pomocná sila
• kostymér
• osvetľovači
• zvukári
• herci
• kulisári
• šepkár (búdka pod javiskom)

dramatická postava - postava stvárnená na javisku hercom

Vývojovo zaostávala za lyrikou a epikou, dva dôvody:

• takmer žiadna profesionálna sféra (nedostatok kamenných divadiel)
• slabá dramatická tradícia – tá sa rozširovala len cez ochotnícke divadlá (herectvo je len záľuba popri inej práci, povolanie herec bolo v tej dobe ponižujúce – obzvlášť pre ženy)

Rozširovanie drámy poznačené aj maďarizáciou (Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska)

V tej dobe najvýznamnejšie diela:
- Ján Chalúpka: Kocúrkovo
- Ján Palárik: Zmierenie
- Jozef Gregor Tajovský: Statky zmätky

Zmena situácie po vzniku ČSR v 1918, vznik divadiel na Slovensku

1919 – Slovenské národné divadlo v Bratislave (prvá hra sa hrala v 1920)

1924 – Východoslovenské ľudové divadlo

1941 – Slovenské ľudové divadlo:
- Nitra
- dnes má názov Divadlo Andreja Bagara

1944 – Divadlo Jonáša Záborského (Prešov)

Spočiatku neboli divadelné hry, ktoré sa dali hrať, a tak sa epické diela prepisovali do dramatickej podoby

Postupne začali vznikať aj dramatické diela, pôsobili dve generácie:
- staršia (tvorili aj v iných lit. Druhoch popri dráme): Timrava, Tajovský, Kukučín
- mladšia (iba divadelné hry): Ivan Stodola, Ivan Bukovčan, Július Barč-Ivan, Peter Zvon