Prezentácia Stredná Európa (missing title)

Last updated 26 Nov 22 Edit Source

Najčastejšie ekosystémy strednej európy sú lesné poľné pasienkové a lúčne
Tieto sú obývané hlavne kopytníkmi a hlodavcami, ktoré sa stravujú hlavne listím, trávou, plodmi, hubami a sú neskôr obeťou dravcov ako vlk.

1. Kopytníky -> Kamzík srna diviak zubor
2. Dravce -> vlk a medveď
3. Zubor hrivnatý v poloninách
4. Oddelený

Zubor hrivnatý:

Pred 130 tisíc rokmi sa predchodca Tura domáceho vydal z ázie do Ameriky cez prepojenie medzi áziou a aljaškou.

Jedno stádo sa potom po čase vrátilo do európy, kde sa párili s praturom. 

Toto dokazuje takmer úplná zhoda nukleárnej DNA s americkým bizónom, ale nezhody v mitochondriálnej DNA -> plodné hybridy boli iba samice, ktoré mali mtDNA pratura

Dnes v európe je okolo 4000 zubrov, pričom v poľsku 1300 a na slovensku len okolo 40.

Medzi ďalšie komunity patria ryby, ktoré sú v strednej európe rozšírené, ale v dnešnej dobe klesá biodiverzita, pričom kapor prevláda. Kedysi sa dal losos uloviť v rýne.

Vyskytujú sa tu limitovane aj plazy ako hady a jašterice a obojživelníky ako žaby a ropuchy.

Najviac sú ohrozované v dnešnej dobe riečne a močaristé ekosystémy, vrátane napr. žitného ostrova, ktorý vysychá často sa kontaminujú jeho podzemné vody.

Na obrázku kontaminácia z júla roku 2021

V dnešnej centrálnej európe sa lesy nedajú pokladať za prirodzené. Lesy pozostávajú takmer výlučne z náhradných komunít vytvorených ľudmi.

V minulosti pokrývali lesi veľkú väčšinu centrálnej európy, ale dnes sú nahradené centrami miest, dedinami, poliami, atď

Dnešné poľsko bolo kedysi pokrývané viac ako 90% lesmi, zvyšok centrálnej európy okolo 70%

Prvé dôkazy zásahu do lesov sú sekery spred 500 tisíc rokov. Najväčší zásah sa začal po usadení neolitických farmárov pred 7500 rokmi.

Počas stredoveku nastal bod zlomu, kedy vlastníctvo lesov nebolo dohodnuté, a tak dochádzalo k obrovskému odlesňovaniu.

Išlo hlavne o pálenie lesov na tvorbu poľnohospodárskej pôdy, ale aj ako materiál pre banníctvo (supports, smelting), sklárstvo (potaš), ťaženie soli, budovanie a všeobecné pálenie.

Okolo rokov 1750-1850 počas priemyselnej revolúcie došlo k decimácii lesov, pričom niektoré zdroje opisujú scény pripomínajúce púšťe.

Na obrázku je Luneburg, kde sa ťažila soľ, táto lúka bola kedysi lesom
Na druhom je fínska maľba, kde sa ukazuje krutosť pálenia lesov tzv. metódou slash-and-burn

V 19 a 20 storočí sa začala veľká vlna zalesňovania, ktorá oživila populáciu stromov.
Dnes sa najväčšie lesy strednej európy nachádzajú na východnom Slovensku, v Bavorsku a na západnom Poľsku

Stredná európa pozostáva hlavne z úrodných černozemí, gaštanozemí, fluvizemí, hnedozemí a kambizemí, ale aj z menej úrodných rendzín kyslých podzolov a alkalických slancov.

Úrodnejšie pôdy sa nachádzajú hlavne južnejšie okolo Slovenska Maďarska a Rakúska, ale nejaké černozeme sa vyskytujú aj v centrálnom nemecku.

V dnešnej dobe sa rapídne zvyšuje erózia pôdy vetrom kvôli extrémom počasia a nízkym pokrytím lesov.

Na obrázku je kambizem, ktorá je častá na slvoensku

Na druhom je mapa pôd na slovensku, najúrodnejśie pôdy sa nachádzajú v nížinách v okolí riek. Delí sa hlavne na úrodné čiernice a hnedozeme (na juhozápadnom slovensku), produktívne kambizeme, a neúrodné rendziny a podzoly (v hornatých oblastiach)

Aj keď pôdy nie su najvhodnejšie na pestovanie všetkého, sú vysoko produktívne a veľmi využívané.