Systém vyšších rastlín

Last updated 11 Sep 22 Edit Source

Vyššie rastliny - $\textbf{Cormobionta}$

Cormus - telo vyšších rastlín
má pravé vegetatívne a generatívne orgány
má dokonelé cievne zväzky

Vyvinuli sa zo zelenej vývojovej vetvy rias ($\text{Chlorofyl }\alpha,\beta$)
V starších prvohorách (470M rokov nazad)

Zmeny potrebné na presun na zem:

• Vznik pravých orgánov (koreň, listy)
• Prieduchy
• Kutikula
• Cievne zväzky

Vyskytuje sa rodozmena - stiredanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania
Striedajú sa generácie sporofyt (samotná rastlina; 2n) a gametofyt (peľové zrnká; n)
Ak sa morfologicky neodlišujú -> izomorfná rodozmena - najstaršia
Dnes -> heteromorfná rodozmena

Prvorast:
Výtrus spadne na zem (n) – klíčenie -> prvorast (obojpohlavný) -> zárodočníky a plemeníčky – oplodnenie -> spermatozoid (n) + oosféra (n) -> zygota (2n) -> mladý sporofyt

U machorastov prevláda gametofyt, všade inde sporofyt

Delenie:

• Výtrusné rastliny - $\textbf{Sporophyta}$
• Semenné rastliny - $\textbf{Spermatophyta}$

Význam:

• Biomasa
  • Humus
  • Uhlie
• Kyslík
• Liečivé

Fosílne oddelenie - už vyhynuté

Z telómov vznikli stonky, listy, kvety

Aj fosílne, aj súčasné
Vznikli v prvohorách
Najprimitívnejšie - nemajú cievne zväzky => výtrusné stielkaté rastliny

Telo = stielka:

• lupeňovitá (pečeňovky)
• diferencovaná -> rozlíšená na pakorienky, pabyľku a palístky

Prevláda gametofyt -> regresívna vývojová vetva, primitívny znak
Plemenničky - samčie
Zárodočníky - samičie
Na oplnodnenie je potrebná kvapka vody

Systém:

• Rožteky
• Pečeňovky - lupeňovitá stielka
  pr. porastnica mnohotvará;
• Machy
  Význam: zadržiavanie vlhkosti, tvorba biomasy, úkryt pre organizmy
  pr. ploník (obyčajný a borievkový), rašelinik močiarný, merík vlnkatý

V prvohorách počas karbónu (už vyhynuté) boli stromovité -> vznik uhlia
Súčasne sú zákonom chránené

Stavba tela:

• Dvojaké listy
  • $\textbf{trofofyly}$ - zelené vyživovacie
  • $\textbf{sporofyly}$ - výtrusné listy -> tvoria výtrusné klasy

Rozmnožovanie a životný cyklus:

• Heteromorfná rodozmena
• Gametofyt => prvorast - !!! jednodomý
• Sporofyt => celá rastlina
• S > G

Systém: (triedy)

• $\textbf{Plavúne}$
  pr. plavúň obyčajný, plavúň pučivý
• $\textbf{Plavúňorasty}$ - majú pajazíčky na zachytávanie vody
  pr. plavúnka brvitá

V prvohorách boli taktiež stromovité -> tvorba uhlia
Dnes sú byliny

Stavba tela:

• Dutá ryhovaná stonka
• Bunkové steny spevnené SiO2
• Cievne zväzky v kruhu

Rozmnožovanie:
-> Na jar vyrastá fertilná byľ (bielohnedá) s výtrusným klasom (čerpá živiny z podzemku)
-> Potom vyrastie letná byľ (zelená)
Na šírenie výtrusov majú haptery -> obal výtrusu vyhodí vnútro

V prvohorách boli taktiež stromovité -> tvorba uhlia

Stavba tela:

• Listy -> $\textbf{Trofosporofyly}$ (aj vyživovacie aj rozmnožovacie), mladé sú špirálovito zatočené

Rozmnožovanie:
Gametofyt je lupeňovitý (.5cm) -> prvorast

pr. papraď samčia, orličník obyčajný, slezinník obyčajný, sladič obyčajný

-> $\textbf{Spermatofyta}$

Semeno z vnútra:

• zárodok
• endosperm
• osemenie

Vývojový stupeň medzi výtrusnými a krytosemennými rastlinamii - pôvod v $\textbf{rýniorastoch}$
Iba suchozemské dreviny

Semená nemajú v pravom plode -> šiška, semenná šiška, semenná kôstkovica
Rozmnožovacie orgány vznikli evolučnou premenou listou
Heteromorfná rodozmena, prevláda sprofyt -> zastretá zmena (veľmi redukovaný, iba pár 1n buniek)
Sú vetroopelivé

Delenie:

• $\textbf{Kordaitorasty}$
• $\textbf{Lyginodendrorasty}$
• $\textbf{Borovicorasty}$
• $\textbf{Cykasorasty}$

Fosílne rastliny z prvohôr
20-40m
Vznik čierneho uhlia (karbon a perm)

Fosílne stromy a kry z prvohôr
Vývojový stupeň medzi výtrusnými a semennými

Rozkonárené stromy/kry
Listy sú jednoduché/ihlicovité + živicové kanáliky

Delenie:

• $\textbf{Ginká}$ (Ginkopsida)
• $\textbf{Ihličnany}$ (Pinopsida)
  • Borovicotvaré (Pinales)
  • Cyprusotvaré (Cupressales)
  • Tisotvaré (Taxales)

Jediný žijúci zástupca Ginko dvojaločné
Dvojdomý opadavý strom, 40m
Plod - semenná kôstkovica
Má brachyblasty
Doživa sa až 2000 rokov
Prirodzene rastie len v JV Číne
Liečivý

Vznik na konci prvohôr
Listy ihlicovité, ihlice niekedy na brachyblastoch
Jednodomé vetroopelivé stromy, zriedka kry
Plod - drevnaté šišky, šiškové bobule, semenné bobule
2-15 klíčnych listov, semená dozrievajú poaly (1-3 roky)
Najmä S pologuľa
Ťažba dreva, živice, potravinárstvo

Delenie:

• $\textbf{Borovicotvaré}$ (Pinales)
  majú živicové kanáliky v dreve a kôre
  drevnaté šišky
  • Jedľa biela
    intenzívna zelená farba
    ploché ihlice vyrastajú jednotlivo
    svetlá kôra
    stojacie šišky
  • Smrek obyčajný
    ihlice dookola
    ovysnuté šišky
  • Smrekovec opadavý
    Na jeseň sa sfarbí dohneda a opadajú ihlice
    Ihlice vo zväzkoch na brachyblastoch
  • Duglaska tisolistá
  • Borovica (lesná, kosodrevinová, čierna, limbová, hladká)
    Oranžová kôra
    Zväzky dlhých ihlíc na brachyblastoch
• $\textbf{Cyprusotvaré}$ (Cupressales)
  Živicové kanáliky iba v kôre
  Plod - guľovitá šiška
  • Sekvojovec mamutí
    Obrovské stromy
    Prosperujú z požiarov
  • Sekvoja vždyzelená
  • Cyprus vždyzelený
    Podobný tuji, vysoký a štíhly
  • Tuja západná
    Šupinaté ihlice
  • Borievka obyčajná
    Juniperus communis
    Krátke šupinaté ihlice
    Borovička a gin
• $\textbf{Tisotvaré}$ (Taxales)
  Celé jedovaté okrem červených bobulí (alkaloid $\textbf{Taxín}$)
  Plod - semenná bobuľa
  • Tis obyčajný
    Málo v prírode, hlavne umelo vysadené
• $\textbf{Cykasorasty}$ (Cycadophyta)
  dreviny s valcovitým alebo hľuzovitým kmeňom bohatým na škrob
  veľké (3m) perovito zložené listy
  podobné palmám
  Plod - semenná kôstkovica
  • Cykas japonský
  • Cykas indický
  • Zamiokulkas

Semená majú v pravom plode -> vyvinutý z kvetu