Výživa rastlín

Last updated 09 Aug 22 Edit Source

Drvivá väčšnia získava organické látky autotrófne - vytvára si ich SAMA.
Väčšnia rastlín je fotoautotrófna, ale existujú aj rastliny chemoautotrófne.
Tie získavajú potrebné látky oxidáciou anorganických látok.

# Minreálna výživa

Minerálna výživa je komplex procesov, ktorými rastlina prijíma (väčšinou
koreňmi), vedie a využíva anorganické látky. Tieto látky rastliny prijímajú
vo forme solí/iónov.

# Prvkové zloženie rastlinného tela

Rastlinu vysušíme a to čo nám ostane je sušina. Tú potom žíhame - spálime
a analyzujeme popol rastliny. Doteraz bolo v rastlinách nájdených 57 prvkov.
Prvky ktoré v rastline nie len sú, ale majú aj nejaký význam, nazývame
biogénne. Tie delíme na makroelementy - uhlík, vodík, dusík, kyslík, síra,
fosfor, mikroelementy - meď, mangán, zinok, molybdén, kobalt, nikel a
stopové prvky - bór, iód, vanád, selén. Prvky v poľnohospodárstve raslinám
dopĺňame formou hnojiva. Poznáme organické - hnoj, kompost a
anorganické - dusičnany (liadky), fosforečnany, sírany …

# Význam prvkov pre rastlinu

Význam prvkov v rastline sa zisťuje pestovaním v živných roztokoch, ktoré majú
danú koncentráciu jednotlivých látok - hydropónia. Niektoré rastliny sú
schopné prijímať živivy aj cez listy.

Uhlík je základným stavebným prvkom, získava sa pri fotosyntéze zo vzduchu.
Kyslík treba na dýchanie. Fosfor treba v DNA, RNA, ATP, …
Dusík je potrebný na tvorbu bielkovín - čiže na rast.
Síra je potrebná v aminokyselinách, čiže to isté.
Horčík je súčasťou chlorofylu, ale treba ho aj na tvorbu bielkovín.
Vápnik je dobrý na spevňovanie sklerenchýmu.

Heterotrófne rastliny: nevedia si vyrábať organické látky samy
parazitické (imelo) a saprofytické rastliny

Parazitické rastliny:

Saprofytické rastliny:
hniezdovka hlistová

Mixotrófne rastliny:
Zmiešaný spôsob výživy -> hmyzožravé rastliny
Potrebujú získavať dusík z potravy, lebo ho nemajú v pôde.

Na lovenie:

Typy symbiózy: